Dnes si už ani nedokážeme predstaviť začiatok dňa bez šálky kávy.

Samotnému praženiu kávy však prispela náhoda. Spočiatku kávové zrná ľudia len žuvali a neskôr , vďaka náhodnému požiaru zistili, že majú krásnu vôňu a začali ju pražiť.Predpokladá sa, že pojem káva pochádza z arabsko-tureckých slov “qahwah” alebo “kahweh”, čo znamená povzbudujúci nápoj.

Zmienky o prvých kakaovníkoch siahajú až do 6. storočia pred našim letopočtom do etiópskej provinicie Kaffa. V tejto oblasti môžeme dodnes nájsť divoko rastúce kríky kávovníka. Objavenie kakaovníka je opradené množstvom legiend. Jednou z nich je legenda o šejkovi z Jemenu menom Omar, ktorý bol vyhostený z krajiny. Svojmu vládoci pripravil nápoj z plodov kávovníka. Bol chuťou tohto nápoja očarený do takej miery, že sa rozhodol Omara oslobodiť.

Prvé archeologické zmienky o kávovníku pochádzajú až z 9. storočia nášho letopočtu. Siahajú do oblasti dnešných Spojených arabských emirátov. Kávové nápoje sú v nich opisované pre svoj pozitívny vplyv na ľudský organizmus. V 13. a 14. storočí sa káva dostala až do arabských miest Mekka a Medina, kolískam moslimského sveta. Náboženský pútnici si mohli na týchto miestach vychutnať kávu v prvých miestnych kaviarňach.

Odhaduje sa, že prvá káva dorazila na európske územie medzi rokmi 1600 – 1615 prostredníctvom benátskych kupcov. O tridsať rokov neskôr sa môžeme stretnúť s prvou kaviarňou v Európe a to v Benátkach. Neskôr sa tendencia otvorenia kaviarní rozšírila aj do ďalších európskych miest. Ľudia si mohli kávu vychutnať v kaviarňach v Oxforde, francúzskom Marseille, Hainburgu či Viedni.

Prvá zámorská plantáž sa nachádzala na indonézskom ostrove Jáva, kde sa kávové sadenice podarilo prepašovať holandským obchodníkom.Napriek tomu, až do 18. storočia bol hlavným pôsobiskom kávy Arabský polostrov. Krajiny nachádzajúce sa medzi 23. a 25. južnou rovnobežkou sa zaraďujú medzi tzv. Kávový pás. Vývoz kávy predstavoval pre nich zdroj vysokého príjmu, preto si tajomstvo pestovania kávovníkov tak dlho strážili.